Balada o hnačke
BALADA O
HNAČKE
Išiel Jano ráno z Dolných Honov, bielou cestou kráčal domov. Hodina už
siedma bola, ľudia išli do kostola. Jano pokojne si kráča, zahryzuje do koláča.
Sem-tam glgne za hlt vina, čo mu dala jeho stryna. Jano stále stretá ľudí, čosi
sa mu v bruchu budí. Trikrát prdne a to značí, že sa naňho hnačka tlačí. Lenže
ľudí plná cesta, hovno v riti nemá miesta. Ani kríčka, ani stromov, trebalo by
zájst si domov. Prdol ešte zo tri razy, to sú predposledne fázy. Jano v behu
vpred sa derie, len-len že sa neposerie. Hlava mu od strachu puká, hovno mu do
gatí kuká. Už je zle, hej veru áno, čo som sa nevysral ráno? Teraz utekať ho
súri, sračka v riti mu už zúri. V behu odopína remeň, odpadne mu gombík jeden.
Už je celkom blízko hajzla, v tom do gatí sračka svajzla. Jano ako skala stoji,
pohyb urobiť sa boji. Už je celkom bez nadeje, sračka sa po lýtkach leje.
Blízko hajzla stoji smutne, vtom zareve preukrutne. Mocným hlasom do vetra:
"Chýbalo len pol metra!"